Pri príležitosti 80. výročia Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa uskutočnila odborná diskusia venovaná súčasným výzvam učiteľskej profesie, odolnosti, well-beingu, leadershipu, autonómii učiteľov a umelej inteligencii vo vzdelávaní.
Združenie základných škôl Slovenska v diskusii zastupovala jeho prezidentka Mgr. Eva Horníková, MBA, ktorá priniesla pohľad z každodennej praxe riaditeľky školy, ale aj skúsenosti a podnety riaditeľov základných škôl z celého Slovenska.
Diskusia vychádzala aj z výsledkov medzinárodného zisťovania TALIS 2024. Tie ukazujú na zaujímavý paradox slovenského školstva. Až 90 % učiteľov deklaruje spokojnosť so svojou prácou, zároveň však iba približne 6 % cíti, že učiteľská profesia je spoločnosťou dostatočne oceňovaná. Významným zdrojom stresu zostáva administratíva, zodpovednosť za výsledky žiakov či udržiavanie disciplíny.
Prezidentka ZZŠS zdôraznila, že: „Odolnosť učiteľa nesmie byť schopnosťou vydržať všetko.“
Podľa nej je potrebné prestať zamieňať profesijnú odolnosť so schopnosťou jednotlivca dlhodobo kompenzovať nedostatky systému vlastnou energiou. Odolnosť je výsledkom osobnej profesijnej sily, ale zároveň aj kvality prostredia, v ktorom učiteľ pracuje.
„Slovenské školstvo dnes vo veľkej miere stojí na vnútornej motivácii ľudí. Otázkou však je, ako dlho môžeme očakávať, že učitelia budú systémové nedostatky kompenzovať vlastnou energiou,“ uviedla Eva Horníková.
Autonómny alebo osamelý učiteľ? Významná časť diskusie patrila školskému leadershipu a profesijnej spolupráci. Prezidentka ZZŠS upozornila na rozdiel medzi skutočnou autonómiou a profesijnou osamelosťou učiteľa: „Autonómia nemôže znamenať: tu máš triedu, zatvor dvere a poraď si. Skutočná autonómia znamená: dôverujem ti ako odborníkovi, ale keď budeš potrebovať pomoc, nebudeš na to sám.“
Silná škola podľa nej nie je tá, v ktorej učitelia všetko zvládajú sami, ale tá, v ktorej sa neboja požiadať o pomoc, priznať chybu či povedať, že niečo nevedia. Psychologické bezpečie pritom nemožno zabezpečiť smernicou ani jednorazovým školením. Vytvára sa každodenným spôsobom komunikácie vedenia školy s učiteľmi a tým, ako škola reaguje na problém, chybu alebo neistotu.
AI môže byť partnerom učiteľa, nie autoritou nad dieťaťom
Výraznou témou bola aj profesijná integrita učiteľa v čase rýchlych technologických zmien. „Čím rýchlejšie sa mení svet okolo učiteľa, tým jasnejšie musí vedieť, čo vo svojej profesii meniť nechce.“
Učiteľ má byť flexibilný v metódach, nástrojoch a technológiách, ale pevný v hodnotách. Nezastupiteľné zostávajú vzťah k dieťaťu, etika, zodpovednosť, ľudský úsudok a zmysel vzdelávania. Umelá inteligencia už dnes dokáže vytvárať pracovné listy, testy, návrhy vyučovacích hodín či spätnú väzbu. Nedokáže však nahradiť schopnosť učiteľa vnímať dieťa ako človeka. „Učiteľ neučí iba učivo. Učiteľ číta človeka.“
Technológia môže podľa prezidentky ZZŠS pomáhať analyzovať, navrhovať či upozorňovať, ale konečné rozhodnutie o dieťati, jeho možnostiach a vzdelávacej ceste musí zostať v rukách človeka.
Bezpečná škola neznamená školu bez náročnosti Diskusia sa venovala aj odolnosti detí a otázke, či snaha o well-being nemôže viesť k prílišnému odstraňovaniu náročných situácií zo života žiakov.
Eva Horníková zdôraznila: „Úlohou školy nie je odstrániť deťom z cesty všetky prekážky. Úlohou školy je naučiť ich cez prekážky bezpečne prechádzať.“ Dieťa potrebuje zažiť chybu, frustráciu, námahu, čakanie či neúspech. Rozhodujúce však je, aby na tieto skúsenosti nezostalo samo. V prostredí sociálnych sietí, okamžitej spätnej väzby a permanentného porovnávania sa podľa ZZŠS stáva jednou z dôležitých úloh školy znovu budovať hodnotu úsilia, procesu, trpezlivosti a schopnosti pokračovať aj vtedy, keď úspech nepríde okamžite.
Well-being nesmie byť ďalším projektom navyše. Diskusia priniesla aj veľmi praktickú otázku: čo môže riaditeľ školy urobiť už počas najbližších 30 dní? Odpoveď prezidentky ZZŠS bola jednoduchá: „Spýtajte sa svojich ľudí: Čo vám dnes v škole zbytočne berie energiu a pritom to nemá priamy význam pre učenie detí? A potom aspoň jednu takú vec skutočne odstráňte.“
Well-being podľa nej nemá znamenať novú komisiu, povinné školenie či ďalší formulár. Rovnako dôležité je prestať zamieňať neustálu dostupnosť človeka za jeho angažovanosť. Dobrý učiteľ nemusí byť škole k dispozícii 24 hodín denne a nemusí byť zapojený do každého projektu.
Výzva však smeruje aj na celý systém. „Každá nová povinnosť školy by mala mať svojho partnera – povinnosť, ktorú zo systému odstránime.“
Pevné hodnoty a pružná myseľ. Pri pohľade do budúcnosti učiteľskej profesie prezidentka ZZŠS pomenovala najdôležitejšiu výbavu učiteľa dvoma slovami: Pevné hodnoty a pružná myseľ. Učiteľ budúcnosti nemusí poznať všetky odpovede. Musí však vedieť klásť dobré otázky, rozlišovať podstatné od nepodstatného, učiť sa, spolupracovať a meniť svoje postupy. Zároveň však musí zostať pevný vo vzťahu k dieťaťu a v presvedčení, že každé dieťa sa môže posunúť.
Technológie sa budú meniť. Kurikulum sa bude meniť. Nástroje budú prichádzať a odchádzať. Dieťa však bude stále potrebovať dospelého človeka, ktorý ho vidí, verí mu a dokáže ho sprevádzať.
Aj preto platí, že budúcnosť učiteľskej profesie nebude v ére umelej inteligencie menej ľudská. Práve naopak – bude musieť byť ešte ľudskejšia.