1. Od septembra sa začne učiť po novom vo všetkých prvých ročníkoch základných škôl. Budú školy, ktoré sa nezapojili skôr, dostatočne pripravené? Neobávate sa, že niektoré s reformou nesúhlasia a nie sú s ňou stotožnené?
Od septembra 2026 začnú podľa nového štátneho vzdelávacieho programu povinne vzdelávať prvákov všetky základné školy. Nie je to však skok do úplného neznáma. Takmer tisíc základných škôl, teda približne polovica škôl na Slovensku, už učí podľa nového kurikula aspoň v jednom ročníku prvého stupňa. Máme preto vytvorenú pomerne rozsiahlu sieť skúseností, príkladov dobrej praxe a škôl, od ktorých sa môžu ostatní učiť.
Základné školy sú pripravené zmeny realizovať, potrebujú však, aby v tom nezostali samy. Úspech reformy bude závisieť od dlhodobej stability, dostatku kvalifikovaných učiteľov a odborných zamestnancov, kvalitného ďalšieho vzdelávania, metodickej podpory a primeraného financovania. Každá reforma môže byť úspešná iba vtedy, keď je zabezpečená aj potrebnými ľudskými a finančnými zdrojmi.
Skutočnosť, že sa škola nezapojila do postupného zavádzania skôr, nemožno automaticky interpretovať ako nesúhlas s reformou. Mnohé školy mali objektívne personálne, organizačné alebo priestorové dôvody. Niektoré si potrebovali najskôr stabilizovať pedagogický kolektív, vyriešiť vedenie školy, rekonštrukcie či nedostatok odborných zamestnancov. Riaditelia prirodzene nechcú zaviesť reformu iba administratívne, ale tak, aby sa reálne prejavila v triedach.
Určitú mieru obáv však netreba zľahčovať. Štátna školská inšpekcia už pri prvých zapojených školách zistila, že novú víziu a ciele vzdelávania si plánovalo stanoviť iba 43,6 percenta sledovaných riaditeľov. Tretina škôl nemala koordinátora kurikulárnych zmien a takmer polovica nemala vytvorený koordinačný tím.
Tieto čísla ukazujú, že nestačí škole odovzdať nový dokument. Reforma musí byť riadenou zmenou. Riaditeľ potrebuje vedieť pomenovať silné a slabé stránky školy, vytvoriť spoločnú víziu, určiť priority a vybudovať podporný tím kolegov. Kurikulárna reforma požaduje od učiteľov zmenu vyučovania, ale na riaditeľoch zostáva zodpovednosť túto zmenu kvalitne viesť.
Najväčšie riziko preto nevidím v otvorenom odpore škôl. Väčším rizikom by bolo formálne splnenie povinnosti bez skutočnej zmeny kultúry školy, spolupráce učiteľov a spôsobu vyučovania. Prvé mesiace a roky musia byť obdobím podpory, nie kontroly.
2. Stretávate sa s názormi, že zmena kurikula nebude účinná alebo že ide iba o „hranie sa so žiakmi“?
Áno, aj takéto názory sa objavujú. Často však vychádzajú z neúplného pochopenia reformy alebo z predstavy, že kvalitné učenie musí vyzerať iba ako tiché sedenie v laviciach, výklad učiteľa, zapisovanie poznámok a následné skúšanie.
Nové kurikulum neznamená, že sa prestane učiť, že sa znížia nároky alebo že sa vyučovanie zmení na celodennú hru. Hra, experiment, diskusia, práca v skupine alebo praktická úloha sú vyučovacie metódy. Ich zmyslom je, aby žiak učivu skutočne porozumel a dokázal ho použiť, nielen krátkodobo zopakovať naučené informácie.
Naši žiaci sú iní ako predchádzajúce generácie. Žijú v prostredí sociálnych sietí, informačného pretlaku, technológií, umelej inteligencie a neustáleho porovnávania. Nemôžeme sa tváriť, že ich možno pripravovať na budúcnosť úplne rovnakým spôsobom ako pred desaťročiami. Digitálni žiaci sa menia a spolu s nimi sa musí meniť aj vzdelávanie.
Podstatou reformy je rozvoj kompetencií, kritického myslenia, tvorivosti, spolupráce, komunikačných schopností a schopnosti riešiť problémy. Znalosti zostávajú nevyhnutným základom. Rozdiel je v tom, že žiak ich nemá iba reprodukovať, ale má vedieť vysvetliť súvislosti, argumentovať, posúdiť dôveryhodnosť informácie a použiť svoje poznatky v novej situácii.
Práve zistenia Štátnej školskej inšpekcie dokazujú, že takáto zmena je potrebná. Pri komplexných inšpekciách dostali žiaci priestor na rozvíjanie kritického myslenia a posudzovanie pravdivosti informácií približne na polovici sledovaných hodín. Na 38 percentách hodín takúto možnosť vôbec nedostali. Inšpekcia preto označila rozvoj vyšších myšlienkových procesov a kritického myslenia za slabý článok vyučovania.
Nejde teda o „hranie sa“. Ide o odstránenie situácie, keď žiak pozná definíciu, ale nevie ju použiť; dokáže zopakovať text, ale nerozumie mu; vie vypočítať naučený príklad, ale nevie vyriešiť podobný problém v reálnom živote.
Výsledky reformy však neprídu automaticky tým, že škola prepíše školský vzdelávací program alebo zruší zvonenie. Rozhodujúca bude kvalita práce učiteľa, spolupráca pedagogického kolektívu, podpora vedenia a pravidelné vyhodnocovanie toho, čo žiakom skutočne pomáha napredovať.
3. Ako bude vyzerať deň prváčika? Musí sa začínať ranným kruhom a čo bude nasledovať?
Treba objasniť, že nový štátny vzdelávací program neprikazuje každej škole začínať deň ranným kruhom. Ranný kruh je jedna z možností, ako vytvárať bezpečné a podnetné prostredie, nie povinný organizačný prvok každej školy.
Tam, kde sa využíva, môže trvať niekoľko minút. Žiaci sa pozdravia, povedia, ako sa cítia, čo ich čaká, môžu pomenovať problém alebo sa spoločne naladiť na učenie. Učiteľ pritom získava dôležitú spätnú väzbu o atmosfére v triede. Ranný kruh podporuje komunikačné schopnosti, vzájomné počúvanie, rešpekt, pocit spolupatričnosti a bezpečia.
Nie je to strata vyučovacieho času. Ak učiteľ včas zachytí napätie, konflikt, obavu alebo únavu žiakov, môže predísť problémom, ktoré by neskôr narušili celý deň. Bezpečné školské prostredie, duševné zdravie a dobrá klíma školy už nemôžu byť okrajovými témami. Sú predpokladom toho, aby sa žiak vôbec dokázal sústrediť a učiť sa.
Po rannom kruhu môže nasledovať štandardné vyučovanie slovenského jazyka, cudzieho jazyka, matematiky, či ďalších vzdelávacích oblastí. Čítanie, písanie a počítanie zostávajú pevnými základmi vzdelávania. Mení sa najmä spôsob, akým sa tieto zručnosti rozvíjajú.
Napríklad namiesto niekoľkých úplne oddelených aktivít môže učiteľ pripraviť spoločnú tému „Naša cesta do školy“.
Žiaci môžu:
-
rozprávať o svojej ceste a rozvíjať slovnú zásobu,
-
čítať jednoduchý text,
-
zakresliť trasu alebo pracovať s orientáciou v priestore,
-
spočítať dopravné prostriedky,
-
hovoriť o bezpečnosti,
-
výtvarne spracovať svoju ulicu,
-
pracovať samostatne aj v skupine.
Žiaci sa pritom stále učia konkrétne vedomosti a zručnosti, ale vnímajú ich vo vzájomných súvislostiach.
Prváci budú pracovať individuálne, vo dvojiciach aj v skupinách. Budú počúvať výklad, ale zároveň sa viac pýtať, pozorovať, skúšať, objavovať a vysvetľovať svoje postupy. Učiteľ zostáva odbornou autoritou, no častejšie bude aj sprievodcom, ktorý vytvára situácie, v ktorých žiak na poznanie aktívne prichádza.
Dôležité je, aby rodičia neočakávali jeden univerzálny model dňa. Nové kurikulum poskytuje školám väčšiu mieru flexibility. Každá škola musí organizáciu vyučovania prispôsobiť svojim žiakom, personálnym možnostiam, priestorom a vlastnému školskému vzdelávaciemu programu.
4. Čo sa zmení tak viditeľne, aby si to vedeli predstaviť rodičia aj verejnosť?
Najviditeľnejšou zmenou by nemalo byť vypnuté zvonenie ani presunuté lavice. Najdôležitejšia zmena sa má prejaviť v tom, čo počas vyučovania robí žiak.
Na tradične vedenej hodine môže väčšinu času hovoriť učiteľ a žiaci si zapisujú alebo odpovedajú na otázky s jednou správnou odpoveďou. V novom prístupe by mali žiaci častejšie diskutovať, klásť otázky, skúmať, argumentovať, porovnávať zdroje, tvoriť, spolupracovať a vysvetľovať, ako prišli k výsledku.
Rodič si to môže všimnúť napríklad podľa toho, že žiak neprinesie iba vyplnený pracovný list, ale aj projekt, portfólio, vlastné sebahodnotenie alebo praktický výstup. Namiesto otázky „Akú známku si dostal?“ môže byť užitočnejšie opýtať sa: „Čo si dnes objavil? Čomu si nerozumel? Ako si problém vyriešil? Čo by si nabudúce urobil inak?“
Blokové a tematické vyučovanie
Škola môže spojiť viac vyučovacích hodín alebo vzdelávacích oblastí do väčšieho tematického celku. Napríklad pri téme voda môžu žiaci čítať odborný text, merať objem, uskutočniť pokus, hovoriť o ochrane prírody a spracovať výsledky. Neznamená to zrušenie všetkých predmetov, ale ich zmysluplnejšie prepájanie.
Praktické úlohy a kritické myslenie
Žiak sa nebude učiť menej faktov, ale bude s nimi viac pracovať. Pri téme peniaze môže porovnávať ceny, plánovať jednoduchý nákup a vysvetľovať svoje rozhodnutie. Pri práci s textom môže odlišovať fakt od názoru a posudzovať dôveryhodnosť informácie. Pri prírodovednej téme môže najskôr vysloviť predpoklad, potom pozorovať pokus a formulovať záver.
Hodnotenie
Jednou z najvýraznejších zmien je väčší dôraz na formatívne hodnotenie, teda priebežnú spätnú väzbu. Žiak má vedieť, čo už zvláda, kde urobil pokrok, čo ešte potrebuje precvičiť a aký má byť jeho ďalší krok.
Ak sa mení spôsob učenia, musí sa meniť aj spôsob hodnotenia. Nové kurikulum rozvíja kompetencie, kritické myslenie, tvorivosť a spoluprácu, preto ich musíme vedieť aj primerane hodnotiť. Formatívna spätná väzba podporuje vnútornú motiváciu, sebareflexiu a môže znižovať stres spojený s jednorazovým skúšaním.
To neznamená, že známky musia úplne zmiznúť. Nemali by však byť jediným nástrojom. V praxi zatiaľ dominuje kombinácia klasifikácie a formatívnych prvkov – známka doplnená slovnou spätnou väzbou, sebahodnotením, hodnotením projektov alebo portfóliom.
Dlhodobo upozorňujem, že známky môžu znásobovať tlak na výkon, najmä ak sa používajú na porovnávanie a trestanie. Formatívne hodnotenie neznamená, že sa prestane hodnotiť. Naopak, žiak dostáva presnejšiu a adresnejšiu informáciu bez zahanbovania a má možnosť vnímať vlastný pokrok.
Najväčšou viditeľnou zmenou teda nemá byť organizačná novinka, ale žiak, ktorý lepšie rozumie tomu, čo sa učí, dokáže o tom hovoriť, používať poznatky a postupne preberať zodpovednosť za svoje učenie.
5. Akú spätnú väzbu máte zo škôl, ktoré už podľa nového kurikula učia? Čo oceňujú a čo potrebujú zlepšiť?
Spätná väzba škôl nie je úplne jednotná, pretože každá škola vstupovala do reformy s inými podmienkami. Vo všeobecnosti však školy oceňujú väčšiu flexibilitu, možnosť rozložiť učivo v rámci vzdelávacích cyklov, prepájať vzdelávacie oblasti a prispôsobovať vyučovanie potrebám konkrétnych žiakov.
Pozitívne vnímajú aj väčší priestor pre spoluprácu učiteľov, aktívnejšie zapájanie žiakov, praktické úlohy, projektové vyučovanie a postupný rozvoj formatívneho hodnotenia. Čoraz viac škôl sa nebojí meniť spôsob vyučovania a kladie väčší dôraz na kompetencie, kritické myslenie, spoluprácu a individuálne potreby žiakov.
Zároveň však školy upozorňujú, že reforma výrazne zvyšuje potrebu spoločného plánovania a komunikácie v pedagogickom kolektíve. Učiteľ nemôže pracovať iba sám za seba a riešiť výhradne „svoj predmet“. Potrebná je dohoda o cieľoch, nadväznosti učiva, hodnotení a spoločných pravidlách.
Štátna školská inšpekcia zistila, že 84,6 percenta riaditeľov očakávalo zmenu vyučovacích metód a 76,9 percenta očakávalo väčší dôraz na rozvoj kľúčových kompetencií žiakov. To ukazuje pomerne vysoké porozumenie základnému smerovaniu reformy.
Súčasne sa však ukázal rozdiel medzi očakávaniami vedenia a postojmi pedagogických kolektívov. Zvýšenie motivácie učiteľov prijímať zmeny očakávalo 48,7 percenta riaditeľov, ale iba 26,9 percenta koordinátorov. Tento rozdiel je dôležitým upozornením: nestačí, že je o reforme presvedčený riaditeľ. Musí jej rozumieť a stotožniť sa s ňou aj pedagogický kolektív.
Medzi najčastejšie potreby a slabé miesta patria:
-
dostatok času na spoločné plánovanie,
-
kvalitné metodické materiály a učebné zdroje,
-
prakticky orientované vzdelávanie učiteľov,
-
dostupnosť mentorov a regionálnej podpory,
-
stabilné personálne zabezpečenie,
-
koordinátor alebo tím, ktorý zmenu v škole vedie,
-
materiálno-technické vybavenie,
-
zrozumiteľnejšia komunikácia smerom k rodičom,
-
zníženie administratívnej záťaže.
Potrebu zmeniť organizáciu vyučovania uviedlo 64,1 percenta riaditeľov a doplniť materiálno-technické vybavenie považovalo za potrebné 41 percent riaditeľov. Takmer štvrtina riaditeľov a koordinátorov upozorňovala aj na potrebu zmien v personálnom zabezpečení.
Osobitnou témou je dostupnosť odborných zamestnancov. Školy stále zápasia s nedostatkom psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pedagógov a ďalších členov školských podporných tímov. Reforma pritom očakáva individualizáciu, inkluzívne vzdelávanie a rešpektovanie potrieb každého žiaka. Bez odborných tímov je oveľa náročnejšie tieto ciele napĺňať.
Školy tiež potrebujú jasné uistenie, že reforma nie je súťažou o najväčší počet inovácií. Nie každá škola musí okamžite zaviesť blokové vyučovanie, zrušiť zvonenie, prestavať triedy a úplne opustiť známky. Dôležité je, aby zmeny mali pedagogický zmysel, vychádzali z potrieb žiakov a boli priebežne vyhodnocované.
Reforma sa nesmie skončiť zmenou dokumentov. Jej úspech sa ukáže až podľa toho, či sa v triedach zvýši kvalita učenia, či budú žiaci lepšie rozumieť súvislostiam, či dokážu spolupracovať, kriticky myslieť a využívať svoje vedomosti v praktickom živote.
Preto považujem za nevyhnutné, aby sa skúsenosti zapojených škôl systematicky zbierali, vyhodnocovali a prenášali k ďalším školám. Dôležité je pomenovať nielen úspechy, ale aj chyby a slepé uličky. Reforma je proces na niekoľko rokov. Potrebuje kontinuitu, odborné monitorovanie, otvorenú spätnú väzbu a dôveru v učiteľov a riaditeľov, ktorí ju uskutočňujú v každodennej praxi.
Mgr. Eva Horníková, MBA
riaditeľka ZŠ Karloveská 61, Bratislava a prezidentka ZZŠS
